liánɡdīnɡ

良丁

拼音
[ liánɡ dīnɡ ]
注音
[ ㄌ一ㄤˊ ㄉ一ㄥ ]
简体
良丁
五笔
yv sgh
更新

词语解释

良丁[ liánɡ dīnɡ ]

⒈  旧指平民百姓中已成年者。

引证解释

⒈  旧指平民百姓中已成年者。

《资治通鉴·齐武帝永明三年》:“奴婢依良丁,牛一头,受田三十亩。”
胡三省 注:“良丁,谓良人成丁者。”